Od narodenia Georgesa Pompidoua, modernizátora života Francúzska druhej
polovice 20. storočia, uplynie v pondelok 5. júla 110 rokov.
Georges Jean Raymond Pompidou sa narodil 5. júla 1911 do rodiny učiteľov
v dedine Montboudif v departemente Cantal rozprestierajúcom sa v
centrálnej časti Francúzska.
Po absolvovaní Filozofickej fakulty na prestížnej vysokej škole École
normale supérieure v Paríži pokračoval v roku 1934 v šľapajach svojich
rodičov a vydal sa na učiteľskú dráhu. Počas druhej svetovej vojny
pedagogickú činnosť prerušil a až do kapitulácie Francúzska v roku 1940
slúžil v alpskom pešom pluku.
Členom dočasnej vlády, v ktorej pôsobil ako referent pre otázky
vzdelávania, sa stal po skončení druhej svetovej vojny. Práve v tomto
období sa začala jeho úzka spolupráca s Charlesom de Gaulleom – od roku
1948 viedol päť rokov jeho kanceláriu. Keď v roku 1953 de Gaulle dočasne
opustil politiku, Pompidou nastúpil do Rothschildovej banky a neskôr sa
stal aj jej riaditeľom. Bola to pre neho príležitosť podieľať sa na
hospodárskom živote krajiny a nadviazať širšiu škálu vzťahov.
V roku 1958 sa Charles de Gaulle opäť vrátil k moci a o štyri roky nato -
v roku 1962 - sa Georges Pompidou postavil na čelo vlády. Tento post
zastával šesť rokov - od 14. apríla 1962 do 10. júla 1968 a stal sa
dovtedy najdlhšie vládnúcim premiérom. Vo Francúzsku sa totiž od konca
druhej svetovej vojny do mája 1958 až 23-krát zmenil šéf vládneho
kabinetu.
Po abdikácii Charlesa de Gaullea, ktorý v apríli 1969 odstúpil potom,
keď v referende neprešiel jeho návrh na reformu Senátu a na presun
niektorých kompetencií na kraje, sa konali vo Francúzsku v júni 1969
prezidentské voľby. Georges Pompidou porazil v druhom kole Alaina
Pohera.
V Elyzejskom paláci, sídle francúzskeho prezidenta, pokračoval Georges
Pompidou v kurze, ktorý nastolil jeho predchodca de Gaulle, ale
politológovia sa zhodujú na tom, že si počínal pragmatickejšie. Na čele
Francúzska bol od 15. júna 1969 až do svojej smrti 2. apríla 1974.
Georges Pompidou zdôrazňoval vážnosť umenia pri kultúrnom rozvoji
krajiny. Preto prišiel prakticky hneď po svojom zvolení za prezidenta s
myšlienkou vytvorenia múzea moderného umenia. Pozoruhodná budova v
centre Paríža nesúca jeho meno - Centrum Pompidou - sa stala od roku
1977, keď bola otvorená, mimoriadne obľúbeným miestom a jednou z veľkých
atrakcií mesta na Seine.